Večer sa začína sláviť Pesach, pripomína odchod Izraelitov z Egypta

Bratislava 10. apríla (TASR) - Významný židovský sviatok Pesach, sviatok slobody, pripomínajúci odchod Izraelitov z otroctva v Egypte, pripadá v tomto roku na dni 11. až 18. apríla bežného kalendára. Sláviť sa však začína tak, ako všetky židovské sviatky, už v predvečer po západe slnka, teda 10. apríla večer. Podľa židovského kalendára sa Pesach začína 14. nisana.

Sviatok trvá osem dní, slávia sa však prvé a posledné dva z nich, ostatné dni medzi nimi sú polosviatky, počas ktorých je dovolené vykonávať domáce práce. Sviatok zvyčajne pripadá na dni kresťanského Veľkého alebo Svätého týždňa.

Pesach je veľmi starým sviatkom, slávi sa už vyše 3300 rokov. Členovia židovských komunít na Slovensku, tak ako vo svete, si v týchto dňoch pripomínajú ťažkú prácu svojich predkov v Egypte, útlak a napokon pokus o zničenie židovského ľudu zo strany faraóna.

Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby žiadali u faraóna prepustenie Židov z Egypta. Faraón sa však zdráhal prepustiť židovský národ a preto Hospodin potrestal egyptskú krajinu strašnými pohromami, ktoré poznáme ako desať egyptských rán. Posledná rana, po ktorej sa faraón rozhodol prepustiť Židov, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov v egyptských príbytkoch.

Pretože Židia odchádzali z Egypta náhle a v chvate, nemohli si včas pripraviť vykysnuté cesto na pečenie chleba. Preto odchádzali len s nevykysnutým cestom, z ktorého piekli placky. Preto sa Pesach volá aj sviatkom nekysnutého cesta a jeho symbolom je oplátka z nekysnutého cesta, maces.

Podľa tradície v židovských domácnostiach sa počas Pesachu nesmie nachádzať nič kysnuté, ani omrvinka kysnutého cesta alebo potravín, ktoré ho obsahujú. Z toho dôvodu sa pred začiatkom sviatku robí v domácnostiach veľmi dôkladné čistenie spojené s vyhľadávaním zvyškov vykysnutých potravín - chamecu, na ktorom sa zvyčajne zúčastňujú aj deti.

Najdôležitejšou udalosťou sviatku Pesach je spoločná slávnostná večera všetkých členov domácnosti, tzv. seder alebo sederová večera. Prestretie stola, rozloženie jednotlivých pokrmov, poradie ich jedenia a iné detaily sa riadia podľa stanovených predpisov. Býva zvykom, že hlava rodiny pri večeri odpovedá na otázky detí a vysvetľuje im význam Pesachu. Každý účastník večere má pred sebou pohár s vínom. Najkrajšia čaša s vínom stojí pred prázdnym miestom, určeným pre očakávaného hosťa.

Na slávnostnom stole počas sederovej večere nechýbajú tri na seba položené macesy ako spomienka na placky z nekysnutého cesta, ktoré jedli židia pri úteku z Egypta. Ďalej býva na stole zelená bylina, tzv. karpas, zvyčajne petržlen alebo zeler a horké byliny, namočené do pohára so slanou vodou alebo octom, čo symbolizuje horkosť osudu a slzy zúfalstva Židov počas otroctva v Egypte. Ďalším pokrmom počas sederovej večere je charoset - zmes roztlčených mandlí, orechov, jabĺk a ďalších plodov, všetko spolu zaliate vínom. Červená farba charosetu pripomína tehly, ktoré museli predkovia židov vyrábať počas otroctva v Egypte. Kosť s malým množstvom pečeného mäsa je spomienkou na jedenie pečeného baranieho mäsa počas poslednej noci pred odchodom z Egypta. Na sederovom stole nechýba aspoň jedno na tvrdo uvarené vajce. Tenká škrupina vajec pripomína krehkosť ľudského osudu, okrem toho je vajce symbolom plodnosti.

Oslobodenie z otroctva v Egypte pred tisíckami rokov chápu židovské komunity ako medzník, keď sa stali slobodným národom v duchovnom zmysle slova.